Pár dní po návrate z Fountainbleau sme sa štandardne vybrali stráviť prvé májové sviatky do ľuďmi posiatej Paklenice. Pozbierali sme ľudí do auta, nabalili auto a vybrali sa naprieč všetkými zápchami za jarným rozlezením do vápencových big wallov Chorvátska.

Prvé dni bol sprevádzané neistým počasím a vidinou veľkého množstva ľudí pri príležitosti rýchlostných pretekov, a tak sme museli zvoliť taktiku skorých ranných nástupov. Bežne sme vstávali o 5 ráno a do polhodinky sme už prechádzal vysoko zdvihnutou rampou národného parku, aby sme sa mohli vybrať liezť miestne klasiky, ale aj menej populárne cesty.

Počas celého týždňa, ktorý sme strávili v Paklenici ľudí neubúdalo, ba priam ich počet stále rástol o čom svedčí aj veľké množstvo Slovákov. V našom kempe nás bolo necelých 40 a vo vedľajšom okolo 20, a tak naša predstava, že po pretekoch už budeme vstávať o 8 a naliezať o 10 sa veľmi rýchlo rozplynula a naše ranné vstávanie sa nám stalo rutinnou.

Liezli sme prevažne každý deň, vždy keď bolo dobré počasie. Našou prioritou bolo liezť ľahšie cesty tak do 7, no hlavne dlhé cesty v stenách Aniča Kuk , ktorej výška dosahuje až 350m, aby sme vyliezli čo najväčší počet metrov za deň a na záver dňa sa niektorí z nás ešte dorážali na miestnych skalkách.

Oddychové dni sme trávili na miestnych plážach, kde pár z nás sa odvážilo vojsť do pekne studeného mora alebo v kempe vylihovaním, varením a neustálymi rozhovormi o lezení a iných príjemnostiach. V Paklenici sme strávili pekných 10 dní plných pohody a perfektného big wallového lezenia na slnku, ale aj v tieni a stretli sme sa s veľkým množstvom našich kamarátov.

Pokiaľ si chce niekto skúsiť pekné a bezpečné big wallové lezenie, ísť s rodinkou na dovolenku s možnosťou dobrého lezenia alebo sa len tak ísť na jar rozliezť, tak Paklenica je úplne ideálnym miestom.