Tomu, kto ma nepozná sa v hlave určite vynára rovnaká otázka, čo som zač? Tak pekne poporiadku...

Moje prvé lezecké kroky boli v roku 2002 a vtedy som ešte netušil ako lezeniu prepadnem. Prvé roky lezenia boli roky typického nováčika tešiaceho sa z každej novo vylezenej šestky.
Pri spojení pocitu radosti a naplnenia, ktorý mi lezenie dáva v spojení s obrovským kusom ctižiadosti vo mne ma to neustále poháňa objavovať nové veci, nové hranice.
Najradšej leziem v horách, doposiaľ som mal možnosť liezť vo viacerých častiach Álp (Chamonix, Courmayer, Dauphinské Alpy...), no okúsil som aj chuť dolomitu na neskutočnej Tofane di Rozes či isteného sóla v big wallovej Paklenici.
Samozrejme nepohrdnem ani lezeniu na skalách. Beriem ho ako úžasný relax a veľmi dobrú prípravu do hôr. Do tejto chvíle som mal možnosť navštíviť viacero európskych lezeckých oblastí ako napríklad Finale Ligure, Rodellar, Mišja Peč, Boux, Geyikbayiri,  Volx a mnoho iných, no myslím, že mojimi najobľúbenejšími navždy ostane španielska Siurana a francúzske Ceüse.
Doposiaľ moje najťažšie cesty v horách sú v stupni 7a, na skalách 7c PP, 7b FL.

Plány na rok 2008

V roku 2008 mám viacero cieľov a plánov, ktoré chcem dosiahnuť. Väčšinu prvej polovice roka budem tráviť na európskych skalách ( Osp, Siurana, Rodellar, Paklenica), kde sa budem pripravovať na letnú expedíciu do Peru, kde sa spolu s Vladom Linekom a Aňou Linekovou pokúsime o opakovanie cesty nad hranicou 5000mnm a zároveň máme v úmysle urobiť prvovýstup na daný kopec.
Ani necelý mesiac po vrátení sa z expedície do Peru som mal v pláne vyraziť na exotický Madagaskar s veľkou skupinou Slovákov, kde 800 metrové steny Tsaranora patria k tým najkrajším big wallom na svete, no život je o kompromisoch a ten tohtoročný bude v Jordánsku, vo Wadi Rum v novembri.

Plány na rok 2009

...

Držte mi palce...