Madagaskar leží v Indickom oceáne na štvrtom najväčšom ostrove na svete. Od afrického kontinentu ho oddeľuje Mozambický prieliv. K štátu patrí okrem hlavného ostrova aj viacero menších ostrovov (Nosy Be, 293 km2.; Sainte Marie, 165 km2) a 450 km dlhý pás koralových útesov, ktoré sa ťahajú popred juhovýchodné pobrežie. Podstatnú časť povrchu hlavného ostrova zaberá 1300 –1800 m vysoká náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky.
Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana (Morokotro 2876 m). Centrálna vysočina sa smerom na východ stupňovito klesá do 10-15 km širokej pobrežnej nížiny, smerom na západ klesá strmo do zvlnenej vrchoviny.
Madagaskar získal nezávislosť spod francúzskej nadvlády roku 1960. V súčasnosti patrí medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty na Zemi.
Má bohaté ložiská nerastných surovín (grafit, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy, urán, chróm, titan). Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov. Väčšina obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom (ryža, maniok). Plantáže, ktoré sú v súkromných rukách produkujú na export (korenie, klinčeky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina). Ostrov má jedinečný svet rastlín a živočíchov (veľhady, opice, chameleóny, baobaby).
...páči sa mi to. Páči sa mi tá rôznorodosť výletov, ktoré podnikám.
Pred dvoma rokmi to bol trip do Peru, kde sme nielen zopakovali náročnú cestu vysoko v horách, ďaleko od civilizácie, no spravili sme aj novú cestu.
Peru ma nakoplo, ukázalo mi úplne iné horolezecké odvetvie aké som dovtedy poznal. Z veľkej časti to bola drina, množstvo odriekania, no stálo to za to. Posunulo ma to ďalej.
Minulý rok som plánoval zorganizovať niečo podobné. Teraz s odstupom času mi je jasné prečo. Bol to ten najlepší lezecký zážitok aký som poznal, no bol jediný.
Na jeseň sa moje videnie opäť o kus posunulo, rozšírilo. Navštívil som Argentínu, kde sa mi podarilo vystúpiť na najvyšší vrch Južnej Ameriky. Áno, komercia, veľa ľudí, turistika. Pre mnohých anonymných diskutujúcich turistika normálkou, žiadne horolezectvo. No aj to žiadne horolezectvo mi ukázalo nové smery, možnosti, hranice. Hlavne vlastné.
Nie som ten typ čo po hlave skočí do všetkého. Som rád, že som tam bol, okúsil výšku, spoznal nielen neprebádaný kus seba, ale aj iných a opäť o kus vidím ďalej.
Teraz opäť stojím pod niečím novým. Teraz je to 800 metrová stena Tsaranoro.
Opäť niečo nové, iné, posúvajúce ma ďalej.
...uvidíme kam ma zaveje africký vietor budúci rok...
